Každý z nás by mal mať možnosť byť samým sebou a bez obáv ľúbiť toho, koho chce ľúbiť. 
Lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne osoby a queer ľudia však v mnohých častiach sveta – aj v Európe – čelia aj naďalej diskriminácii. 
EÚ je pevne odhodlaná proti diskriminácii bojovať. V tomto podcaste sa pozrieme na to, ako sa EÚ snaží vytvoriť inkluzívnejšiu spoločnosť, v ktorej sa bude môcť každý cítiť v bezpečí.

Boj proti diskriminácii LGBTIQ ľudí

V reakcii na rastúce hrozby pre slobodu médií a ich finančnú životaschopnosť prijal Parlament spoločný rámec pre mediálne služby, známy ako Európsky akt o slobode médií. Môžeme tu hovoriť o skutočnom míľniku – tento zákon chráni novinárov a pracovníkov médií, podporuje transparentnosť vlastníctva médií a presadzuje medzinárodnú spoluprácu, aby tak zabezpečil rozmanité a nezávislé mediálne prostredie.

Akt o slobode médií EÚ

Am 10. Dezember 1948 verkündete die Generalversammlung der Vereinten Nationen in Paris die Allgemeine Erklärung der Menschenrechte. Diese Erklärung ist ein Meilenstein in der Geschichte der Menschenrechte, da in ihr zum ersten Mal die weltweit zu schützenden grundlegenden Menschenrechte festgelegt wurden. Sie wurde von einer Gruppe von Visionären mit unterschiedlichem beruflichem, kulturellem und religiösem Hintergrund verfasst. Sie arbeiteten in der kurz zuvor gegründeten Menschenrechtskommission der Vereinten Nationen zusammen. Die Erklärung wurde in mehr als 500 Sprachen übersetzt. Sie diente außerdem als Inspiration und Wegbereiterin für mehr als 70 Menschenrechtsabkommen, die weltweit oder regional dauerhaft gelten.

Allgemeine Erklärung der Menschenrechte - Deutsch

La Asamblea General de las Naciones Unidas aprobó la Declaración Universal de los Derechos Humanos el 10 de diciembre de 1948 en París. Es un documento que marca un hito en la historia de los derechos humanos porque, por primera vez, establece los derechos humanos fundamentales que deben protegerse universalmente. La Declaración consta de un preámbulo seguido de treinta artículos. La Unión Europea la ha adoptado plenamente, utilizándola para establecer normas en su legislación y acuerdos internacionales, así como para orientar su política exterior.

La Declaración Universal de los Derechos Humanos - español

Il 10 dicembre 1948, a Parigi, l'Assemblea Generale delle Nazioni Unite adotta la Dichiarazione universale dei diritti umani. Si tratta di un passo decisivo, perché, per la prima volta in assoluto, questo documento definisce i diritti umani fondamentali che godono di una protezione universale. L'UE ha fatto sua la Dichiarazione, che si compone di un preambolo e trenta articoli, prendendola come riferimento per stabilire norme nella sua legislazione e negli accordi internazionali e per orientare la sua politica estera.

La Dichiarazione universale dei diritti umani - italiano

Generalna skupščina Združenih narodov je 10. decembra 1948 v Parizu sprejela Splošno deklaracijo človekovih pravic. Deklaracija je v zgodovini človekovih pravic pomemben mejnik, saj so bile v njej prvič določene temeljne človekove pravice, ki jih je treba vedno varovati. Dokument je sestavljen iz preambule in tridesetih členov. Evropska unija je deklaracijo v celoti sprejela in jo uporablja za določanje standardov v evropski zakonodaji in mednarodnih sporazumih ter za usmerjanje svoje zunanje politike.

Splošna deklaracija človekovih pravic - slovenščina

The United Nations General Assembly proclaimed the Universal Declaration of Human Rights on 10 December 1948 in Paris. The Declaration is a milestone document in the history of human rights because, for the first time, it set out fundamental human rights to be universally protected. The document is composed of a preamble followed by thirty articles. The EU has fully embraced the Declaration's significance, using it to set standards in its legislation and international agreements, and to guide its external policy.

The Universal declaration of Human Rights - English

DROI Committee meeting

EP Plenary session - Debates on cases of breaches of human rights, democracy and the rule of law

EP Plenary session - Debates on cases of breaches of human rights, democracy and the rule of law (Rule 144) Latest attacks against women, women's rights defenders in Iran, and its arbitrary detention of EU nationals

EP Plenary session - The EU Guidelines on Human Rights Defenders

EP Plenary session - Women activism – human rights defenders related to sexual and reproductive health and rights (SRHR)

EP Plenary session - Human rights and democracy in the world and the European Union’s policy on the matter - annual report 2022

Pakistanská aktivistka za práva dievčat Malála Júsafzaj predniesla v Európskom parlamente prejav o význame vzdelávania v nízkopríjmových krajinách. Urobila tak pri prijímaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia za rok 2013. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epyoutube.eu/q5wV

Malála Júsafzaj o vzdelaní | Európsky parlament

Libérijská prezidentka Ellen Johnson Sirleaf volala po medzinárodnej pomoci, ktorá by pomohla zabrániť návratu násilia po 14 rokoch občianskej vojny v krajine. Vôbec prvá zvolená prezidentka tohto afrického národa vystúpila v štrasburskom Európskom parlamente v septembri 2006, osem mesiacov po nástupe do prezidentského kresla. Vyjadrila sa, že Libérijčania sú odhodlaní pohnúť sa vpred a konflikt, ktorý skončil v roku 2003, ponechať minulosti. Ďalej hovorila o tom, ako vojna zdevastovala krajinu, o výzvach v súvislosti s jej obnovou a zmierením, o potrebe medzinárodnej pomoci v záujme udržateľného rozvoja. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epyoutube.eu/SpeechEllenJohnson

Prejav Ellen Johnsonovej Sirleafovej o Libérii | Európsky parlament

Nositeľ Nobelovej ceny za mier Denis Mukwege sa vyjadruje proti využívaniu znásilnenia a násilia voči ženám ako vojnových zbraní. Tento lekár založil nemocnicu Panzi v meste Bukavu v Konžskej demokratickej republike. V rámci svojej gynekologickej špecializácie pomáhal tisícom žien, ktoré sa v krajine stali obeťou sexuálneho a rodovo podmieneného násilia. Európsky parlamentu mu v roku 2014 udelil za jeho prácu Sacharovovu cenu za slobodu myslenia. O štyri roky neskôr získal aj Nobelovu cenu za mier. Aj naďalej zvyšuje povedomie verejnosti o problematike sexuálneho násilia voči ženám počas ozbrojených konfliktov. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epyoutube.eu/SpeechMukwege

Prejav Dr. Denisa Mukwegeho o sexuálnom násilí v Kongu | Európsky parlament

Český prezident Václav Havel hovoril o svojom pocite európanstva štyri roky predtým, ako jeho krajina vstúpila do EÚ. Václav Havel bol posledným prezidentom Československa a po páde komunizmu sa stal prvým demokraticky zvoleným prezidentom novovytvorenej Českej republiky. Štyri roky predtým, ako krajina vstúpila do EÚ, sa prihovoril poslancom Európskeho parlamentu, pričom sa v prejave vyjadroval o európanstve a európskej jednote. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu.

Prejav Václava Havla o európskej identite | Európsky parlament

Pápež Ján Pavol II. povedal, že Vatikán silne podporuje budovanie Európy, tento mierový proces, ktorým sa spájajú národy a inšpiruje svet. Naliehavo žiadal o toleranciu medzi ľuďmi a vierovyznaniami, rovnako ako ochranu životného prostredia. Ďalej hovoril o dôležitosti kresťanstva v minulosti aj budúcnosti Európy. Ako vôbec prvý pápež sa prihovoril poslancom na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu v októbri 1988. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epyoutube.eu/SpeechPopeJohnPaulII

Prejav pápeža Jána Pavla II. o budovaní Európy ⎢ Európsky parlament

Simone Veilová, ktorá prežila holokaust, tvrdila, že vytvorenie Európskej únie je najdôležitejšou udalosťou posledných 50 rokov. V roku 1995 pri príležitosti 50. výročia holokaustu Veilová vysvetlila poslancom Európskeho parlamentu, ako ju tragédie z jej minulosti upevnili vo viere v európsky projekt. Tvrdila, že je dôležité pripomínať mladším generáciám kľúčovú úlohu Európskej únie pri zabezpečovaní mieru a jednoty, a to aj napriek kritikám, ktoré znejú na jej adresu. Simone Veil sa narodila vo Francúzsku v roku 1927, prežila nástrahy nacistických koncentračných táborov a stala sa dominantou postavou európskeho feministického hnutia a európskej politiky. V roku 1979 sa stala predsedníčku Európskeho parlamentu, pričom išlo o prvú priamu voľbu v histórii zhromaždenia. * Celý (12-minútový) prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epfacebook.eu/q5D7

Prejav Simone Veilovej o poučení z holokaustu | Európsky parlament

Päť dní potom, ako ruské jednotky napadli Ukrajinu, sa prezident Volodymyr Zelenskyj prihovoril poslancom Európskeho parlamentu cez videoprenos priamo z obliehaného Kyjeva. V odbojnom prejave ocenil hrdinstvo občanov Ukrajiny, ostro odsúdil nezmyselné zabíjanie a vyzval Európsky parlament, aby podporil žiadosť Ukrajiny o členstvo v EÚ. * Celý záznam prejavu z 1. marca 2022 si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu: http://epyoutube.eu/speechZelenskyy

Prejav Volodymyra Zelenského o vojne na Ukrajine | Európsky parlament

Líder Juhoafrickej republiky Nelson Mandela volal po rýchlom ukončení apartheidu a kázal o zmierení. Bolo to v júli 1990. Pritom ho len štyri mesiace predtým prepustili z väzenia, kde strávil 27 rokov. V tom čase viedla Južnú Afriku vláda belošskej menšiny. O štyri roky od tohto prejavu sa Mandela stal prvým prezidentom demokratickej Južnej Afriky. * Celý prejav si môžete pozrieť cez Multimediálne centrum Európskeho parlamentu.

human rights

Videá

Obrázky

Súbory fotografií

Audio

Media publikovaná pre túto štítok

182

Videá

81

Súbory fotografií

7

Audio

2 167

Obrázky